Môj život

Najvzácnejší sú tí ľudia ktorý zvládnu vyčarovať úsmev na tvárach iných ľudí...

Zážitky =:)

Baranec...

V jednu krásnu slnečnú sobotu cez leto sme sa rozhodli, že sa vyberieme na túru na Baranec. Aj keď sme išli len piati (ja, Števko, Maťo, Saki a Oďo) prežili sme kopec srandy.Na našu dlhú túru sme sa riadne pripravili a zobrali sme si veľa pitia.Naša cesta sa začala v Hybiach,prešli sme cez Kokavu, Pribilinu a keď sme už boli na začiatku chodníka stretli sme na aute kamaráta-bol to brat našej skautky Katky.Tak nás teda vyviezol ku chate kde mali oslavu.tam sme sa najedli koláčov a pokračovali sme v ceste.Samozrejme keď sme jedli tie koláče nerozmýšľali sme nad tým,že nám po nich môže byť zle.Vybrali sme sa tou najťažšou cestou, ktorá na Baranec viedla.Keď sme vyšli na jeden kopec za ním nás čakal ďalší a ďalší a ďalší.Keď sme konečne dorazili až na vrchol začalo sa stmievať a všade okolo nás bola hmla.Na vrchole sme sa prezliekli do suchých a čistých vecí a spravili sme si z kameňov menšiu stenu, ktorá nás chránila pred vetrom.Keď sme si všetci ľahli k sebe aby sme sa trochu zohriali chvíľu sme sa rozprávali a potom niektorý z nás zaspali.Števko nám ráno rozprával,že nad ním lietala veľká sova.Ráno sme sa najedli a pobrali sme sa na cestu domov.Samozrejme dole sa nám išlo lepšie a stihli sme sa aj okúpať v plese.Domov sme šli cez Hrádok a s tadiaľ domov do Hýb.
Bol to super zážitok...=)
Žádné komentáře
 
Ak ubližujeme druhým, ubližujeme najmä sebe, lebo seba robíme zlými. Na tomto svete neexistuje šťastie ani nešťastie. Existuje len porovnanie jedného s druhým, nič viac. Jedine ten, kto poznal najväčšie nešťastie vie prežiť najväčšie šťastie. Človek musí chcieť zomrieť, aby pochopil, ako je krásne žiť.